pocasie-vesmir a ine...

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

kalendar

Štatistika

Štatistika

TOPlist

Štatistika

počítadlo.abz.cz

jj

Free counters!

Vyzkum a vyvoj predstav

Už v staroveku poznali naši predkovia Slnko, Mesiac a 5 planét viditeľných voľným okom. Boli to Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn. Slnko a Mesiac zaraďovali tiež k planétam, naopak Zem k nim podľa nich nepatrila. Až do 16. storočia sa udržovala geocentrická predstava o usporiadaní slnečnej sústavy. Spočiatku bola Zem považovaná za dosku plávajúcu na vodách a planéty, Slnko, Mesiac a hviezdy boli v predstavách ľudí umiestnené na otáčajúce sa guľové sféry. Typickým predstaviteľom geocentrizmu bol Aristoteles. Zem už síce považoval za guľu, ale všetky ostatné telesá sú jej obežnice. Podľa vzrastajúcej vzdialenosti od Zeme mali Zem obiehať Mesiac, Slnko, Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn a najvzdialenejšia bola sféra hviezd. Tento jednoduchý systém však nebol schopný vysvetliť všetky pozorované pohyby planét na oblohe. Jeho systém bol postupne vylepšovaný. Najväčšiu reformu v rámci geocentrického systému priniesol Klaudios Ptolemaios, ktorý vytvoril pre planéty zložitý systém pohybu po deferentoch a epicykloch. Jeho systém umožňoval pomerne presne vypočítať budúce polohy planét.

O víťazstvo heliocentrizmu sa zaslúžil Mikuláš Kopernik, zákony pohybu planét objavil Johannes Kepler začiatkom 17. storočia a Isaac Newton koncom 17. storočia sformuloval gravitačný zákon. S teóriou vzniku slnečnej sústavy z hmloviny prišiel poprvýkrát Immanuel Kant. Neskôr túto teóriu rozvinul francúzsky matematik Pierre Laplace a jeho teória je dodnes najširšie prijímanou hypotézou vzniku slnečnej sústavy. Laplace sa zaoberal aj analýzou vzájomného gravitačného pôsobenia medzi planétami.

V 18. storočí sa známa časť slnečnej sústavy začala rozširovať. 13. marca 1781 William Herschel objavil siedmu planétu, Urán, ale sám bol dlho presvečený, že ide o kométu. 1. januára 1801 Giuseppe Piazzi objavil nový, dovtedy neznámy typ telies, planétku (1 Ceres). V tomto prípade bol objaviteľ presvečený, že objavil novú planétu, ale v nasledujúcich rokov boli objavené ďalšie malé telesá v priestore medzi Marsom a Jupiterom: planétky Pallas, Juno a Vesta. Postupne boli objavované ďalšie planétky a dnes je ich známych niekoľko desiatok tisíc. V roku 1846 Johann Gale objavil ďalšie veľké teleso slnečnej sústavy, planétu Neptún.

S rozvojom kozmonautiky súvisel tiež rozvoj podrobného výskumu telies slnečnej sústavy sondami. Vnútorné planéty a ich mesiace skúmali sondy Mariner 10, Venera, Luna, Viking, Mars, Fobos a ďalšie. V roku 1959 sonda Luna 1 ako prvá dosiahla iné kozmické teleso - preletela okolo Mesiaca. Prvý dopad na Mesiac sa uskutočnil v tom istom roku sondou Luna 2. Prvá sonda, ktorá sa priblížila k planéte, bola v roku 1962 Mariner 2 a preletela okolo Venuše. O 2 roky neskôr Mariner 4 preletel okolo Marsu. Prvé pristátie na Mesiaci uskutočnila v roku 1966 sonda Luna 9, prvé pristátie na planéte - opäť Venuši - sa uskutočnilo sondou Venera 7 v roku 1970. To už ale bolo potom, ako sa prví ľudia, Neil Armstrong a Buzz Aldrin prechádzali po Mesiaci. Mesiac bol jediné teleso slnečnej sústavy, ktoré bolo zblízka preskúmané ľudskou posádkou. Ostatné časti slnečnej sústavy sú pre nás ešte stále nedosiahnuteľným priestorom. Keby sme sa pokúšali cestovať na okraj slnečnej sústavy vesmírnou loďou Apollo rýchlosťou 40 200 km/h (najväčšou rýchlosťou, akú kedy teleso s ľudskou posádkou vyvinulo), cesta len k prvej hranici slnečnej sústavy, k heliopauze v jej najbližšom bode, by nám trvala 84 rokov. V súčasnosti heliopauzu dosiahli len automatické sondy vypustené k vonkajším planétam: Pioneer 10 a 11 a Voyager 1 a 2.

Okrem planét a mesiacov skúmali sondy tiež kométy: napríklad sonda Deep Impact skúmala kométu Tempel 1. Ďalšie zase preskúmali asteroidy - sonda NEAR Shoemaker asteroid Eros, japonská sonda Hayabusa zase asteroid 25143 Itokawa. Sonda New Horizons mieri ku Kuiperovmu pásu a má skúmať okrem iného aj trpasličiu planétu Pluto.

Okrem sond skúmajú telesá slnečnej sústavy pozemské a orbitálne ďalekohľady.

Pohyby telies slnečnej sústavy študuje nebeská mechanika, otázky vzniku slnečnej sústavy planetárna kozmogónia.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.